Často dostávam otázku: „Prečo sa v Bojovej Vede v prvom rade neučíme bojovať rukami?“

„A prečo by sme mali?“ To je zväčša moja odpoveď. Prečo sa zaradiť do stáda a byť len ďalšou ovcou v ňom? Napriek tomu, že sa v dnešnej dobe mnoho škôl špecializuje hlavne na sebaobranu, zostáva ešte zopár takých, ktoré vo svojich výukových položkách majú aj boj s tradičnými zbraňami používanými v ich regióne, krajine... U nás, napríklad: meč, dlhá palica, kopija, luk, bič, valaška...

 Pokúste sa pri čítaní nasledujúcich riadkov ponechať si otvorenú myseľ a poďme sa zamerať na to, prečo je dobré sa venovať rozvoju týchto schopností ovládania tradičných zbraní aj v dnešnej „modernej“ dobe. Budem sa snažiť rozobrať túto problematiku z pohľadu človeka zaoberajúceho sa štúdiom boja s našimi Slovenskými, tradičnými zbraňami. A preto je samozrejmé, že nie každý bude súhlasiť s mojím názorom, vzhľadom na vlastný a to iný pohľad na vec.

 V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že tieto zbrane a techniky s nimi sú súčasťou histórie danej krajiny a zároveň školy, ktorá sa zaoberá rozvojom zručností s týmito zbraňami. Je potrebné si uvedomiť, že každý študent umenia vojny sa prostredníctvom tréningu zoznamuje nie len s technikami boja, ale zároveň aj históriou a v neposlednom rade aj filozofiou, ktorú obsahuje každá takáto škola. Nie je možné aplikovať naše myslenie na tradičné ázijské, africké či iné bojové umenia. Jednoducho povedané, je v tom zahrnutých príliš veľa historických, sociologických, ideových, ale aj kultúrnych prvkov. Je to ako príroda sama. Maximálna rozmanitosť. Každý kvet, strom, vtáčik - letáčik, ba aj ten kameň. Nenájdete v nej dva rovnaké či dokonca zhodné. Takto je to aj s našim malým, no na kultúru nesmierne bohatým, Slovenskom. Každý región má iné zvyky, kroje, nárečie... No máličko som odbočil. Vrátim sa teda k téme.

  Keď sa na používanie tradičných zbraní pozrieme povrchne, zistíme, že väčšina z nich je v dnešnej dobe nepoužiteľná. Veď ako by to vyzeralo keby ste sa po meste prechádzali s mečom za opaskom? A ako chcete používať takéto zbrane proti strelným zbraniam?  V dnešnej dobe existuje veľa ľudí, dokonca aj odborníkov, ktorý zdieľajú podobný názor.  No nechcem teraz písať o tom, prečo to tak je. Skôr sa budem snažiť poukázať na vec práve z tej druhej strany a poviem vám, prečo je správne cvičiť s danými tradičnými zbraňami. A taktiež prečo je  potrebné rozvíjať zručnosti s nimi ešte skôr ako prejdete na prácu s rukami.

  Používanie zbraní, rovnako ako aj samotná zbraň o sebe, nás učí využívať správne vzdialenosti, precíznosti a presnosti pohybu, ďalej nás učí uhlovaniu, načasovaniu, práci s dychom, telom, ťažiskom a neposlednom rade aj kontrole nad útočníkom. Použitie týchto zbraní sa viaže k ich využívaniu práve na vojnových poliach, kde vás každý chybný krok či zbytočný pohyb navyše môže stáť vlastný život. V lepšom prípade len niektorú končatinu. Preto aj tréningy s týmito zbraňami by mali byť vedené práve v tomto duchu. Je potrebné sa čo najviac priblížiť realite. Techniky musia byť presné, vedené pod správnym uhlom, v správnom načasovaní, zo správnej vzdialenosti a robené tak, akoby od nich záležalo vaše prežitie. Začnite samozrejme pomalým nácvikom techník, no neskôr využívajte všetko naučené v plnokontakných súbojoch.  Nezabudnite však na využitie chráničov a masiek.

  Iba takto pochopíte princíp boja s nimi a osvojíte si všetko potrebné na ich dokonalé zvládnutie a splyniete v jeden celok so zbraňou. Takýto prístup vám otvorí cestu k poznaniu seba a ovládnutiu bojových techník nie len so zbraňou, ale aj rukami. To znamená, že všetko čo ste sa naučili a pochopili pri práci so zbraňami, dokážete aplikovať na boj s rukami.  Stačí ich len odhodiť a ruky už budú pracovať samé. Uvidíte tú dokonalú presnosť, načasovanie, rýchlosť a úspornosť pohybu, ktoré vás naučila zbraň pri dlhých tréningoch s ňou.

 Pre získanie týchto schopností je dôležitý nie len pravidelný tréning a sebazdokonaľovanie, ale zároveň aj rozvíjanie bojových zručností na obe strany. Preto, tak dobre ako ovládate techniku mečom pravou rukou, tak rovnako alebo aspoň skoro tak dobre je potrebné danú techniku ovládať aj rukou ľavou. V reálnom boji  je to veľmi dôležité. Čo ak vám vašu dominantnú ruku zrania? Vzdáte sa? Necháte si odťať hlavu? Nie, uchopíte meč do druhej a bojujete ďalej. Každá správna škola umenia vojny by mala viesť svojich žiakov k práci s oboma rukami a rovnováhe medzi nimi. Inak tomu nie je ani vo výučbe Slovenskej Bojovej Vedy. Určite si poniektorí čo chodievajú alebo chodili ku mne na tréningy spomínajú na to, ako sa z ľavákov stali takýmto prístupom „skoro“ praváci. No časom našli rovnováhu medzi pravou a ľavou rukou a to im dáva obrovskú výhodu v boji. Používanie oboch rúk a to aj pri bežných úkonoch akými je umývanie zubov, či jedenie je dobré aj zo zdravotného hľadiska. Je prínosom na rozvoj motoriky na slabšej strane. Pri používaní len jednej polovice tela nastane nerovnomerné zaťažovanie svalového aparátu, čo môže mať za následok rôzne problémy s chrbticou. Keďže výcvik v Bojovej Vede rozvíja nie len telo, ale aj dušu a ducha, tak jedným z ďalších prínosov takéhoto tréningu je aj rozvoj intuície. Pýtate sa ako? Vieme, že v mozgu existujú špecializované oblasti, ktoré majú rozličné funkcie. Schopnosti pravej a ľavej hemisféry sú v komplementárnom vzťahu, jedna je doplnkom druhej. Pravá hemisféra kontroluje ľavú časť tela, ľavá hemisféra kontroluje pravú časť tela. Schopnosť "prepnúť" hemisféry znamená flexibilitu indivídua - logické odpovede ľavej hemisféry - kreativitu a intuíciu pravej. A práve rozvoj intuície je tou najpodstatnejšou súčasťou Bojovníka.

  Je dôležité si uvedomiť, že pokiaľ je telo, duša a duch pravidelným tréningom a rozjímaním dostatočne silné a kultivované, dokážete čeliť komukoľvek a akémukoľvek  bojovému štýlu so zbraňou aj bez nej. No dosiahnutie tejto úrovne, kedy dokážeme preniesť teóriu do praxe a dokážeme skutočne účinne pracovať so zbraňou aj bez nej, je veľmi ťažké a vyžaduje to množstvo úsilia, sebazapierania, modrín a nikdy nekončiacich hodín, mesiacov, rokov strávených rozvojom bojových schopností pre dokonalé ovládnutie seba aj zbrane. A to všetko dokáže len hŕstka vyvolených. Možno aj práve preto mnoho ľudí odrádza „celoživotná“ cesta sebapoznania pomocou rozjímania v pohybe, ktorou sa uberá aj Bojová Veda.

 Každý si však môže slobodne zvoliť svoju cestu a to ako bude k svojmu rozvoju pristupovať. Či sa už jedná o bojové umenie alebo o šport. Preto vám prajem veľa Sily a šťastia v jej hľadaní.             

                                                                                 Vojen