„Ak uchopíte luk do dlane, hneď pocítite jeho čarovnú moc.“

Horný koniec luku sa dotýka oblohy, smeruje k živlu vzduchu a dolný zas k zemi. Držíte ho „uprostred“ – je teda akoby prostredníkom medzi vami, živlom vzduchu a zeme. Tetiva spája oba konce luku. Je  tenká ako ľudský vlas, na ktorom visí váš život.

 Hrot šípu je dokonale ostrý. Musí takým byť,  je to predsa myšlienka vypustená z vás, z vašej mysle. Musí preraziť každú prekážku na ceste vášho sebapoznania. Tri perá na šípe sú pripomienkou toho, aby ste nikdy nezabudli, že máte fyzické telo, dušu a ducha. Prilepené na drieku šípa vytvoria jeden celok,  ktorý dokáže aj nemožné. No taktiež sú symbolikou troch podstát. Minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Na ceste vedomého bytia je len jediný správny spôsob založenia šípu na tetivu. Perom symbolizujúcim prítomnosť kolmo na tetivu, priamo k vám. Ste tu a teraz! 

  Ak vypúšťate šíp na cieľ, nemierte. Neprivierajte oko. Veď sa pripravíte o výhľad na pol sveta. Viete kde je váš cieľ, vidíte ho ..., tak sa ho naučte aj cítiť. Ak ho necítite, pristúpte k nemu bližšie, ak ho aj tak necítite, nestrieľajte. Počkajte na ten pocit, pocit „nakopnutia“. Vy si vyberáte miesto, čas a spôsob výstrelu,... boja. Aj v živote sa toho držte. Nekonajte – nestrieľajte, keď  to tak necítite!

Nech vám lukostreľba  neslúži len na zdokonaľovanie fyzických zručností. To je tá menej podstatná časť. Uvedomte si, že luk je vaša pomôcka na duchovnej ceste, ceste sebapoznania a rozvoja intuície. Naučí vás vedomému dychu, vedomému držaniu tela, vedomému pohybu, vedomému bytiu. Je to najkratšia cesta sebapoznania. Ukáže vám ako ste na tom psychicky. Nič nenechá na budúcnosť a ani nevráti minulosť.

Postupujte takto v lukostreľbe ďalej a raz príde deň, kedy zistíte, že sa okolo vás a vo vás začnú diať hotové divy. Nastane zmena vnímania seba a celého okolia. 

„ NEHĽAĎ NA CIEĽ, NETÚŽ HO ZASIAHNÚŤ! POZERAJ DO SVOJHO VNÚTRA A VYPÚŠŤAJ ŠÍP S ĽAHKOSŤOU, NA KTOREJ SA POVEZIE ZLOMYSEĽNÉ EGO.“