Isto sa ti už stalo, že len tak, bez rozmyslu a nejakého urputného mierenia si kameňom či palicou trafil niečo, čo by sa ti inak nebolo podarilo trafiť. Možno si bol prekvapený svojou šikovnosťou a možno si to skúsil druhýkrát...a palica či kameň leteli úplne mimo, však? Akoby naschvál. Keď si človek uvedomí, čo vlastne trafiť chce, pohltí ho snaha a práve vtedy vôbec nič netrafí.

Dajme ďalší príklad: povedzme, že si sa v živote s nikým nestretol vo fyzickom konflikte. Si úplne neznalý zákonitostí chvatov a úderov, netušíš kam udrieť útočníka, aby si ho "zložil". Pri náhodnej bitke teda využiješ jedine inštinkt a intuíciu, ktoré ti radia buď ujsť alebo v prípade, že sa ujsť nedá, biť sa zubami-nechtami, hrýzť, škriabať, mlátiť rukami ako cepmi, kopať a škrtiť ako besné zviera...po našom, teda východňarsky povedané: „bijem śe  jak znam“.  Možno je to aj preto, že situácia, v ktorej si sa ocitol je pre teba úplne nová a ty nemáš žiadne skúsenosti s bojom. Bez rozmyslu (lebo nevieš ako v danej situácii taktizovať a uvažovať) využiješ inštinkt zvieraťa, budeš sa biť o svoj holý život, a intuíciu na využitie vhodného okamžiku pre daný útok. To ti dá pomerne vysokú šancu ubrániť sa, lebo tvoje reakcie budú pohotové, automatické, rýchle a dokonale načasované.

Možno práve na základe takejto skúsenosti sa pustíš do tréningu Bojového umenia a po pár rokoch sa ti v hlave budú hemžiť kopy, údery, úchopy a prehody, techniky eliminácie súpera a použitia zbraní, jednoducho kopec materiálu a skúseností. Ak sa potom dostaneš do konfliktu, inštinkt a intuícia už budú dávno potlačené kdesi na dne tvojej duše, pod vrstvou skúseností. Budeš uvažovať čo, kde, kedy urobiť, aby tvoja obrana bola efektívna...budeš sledovať a posudzovať útočníka, jeho prednosti a nedostatky...a zrejme práve premiéra snahy a myšlienok spôsobí, že tvoj kryt ľavačkou príde o pol sekundy neskôr a ty dostaneš čarokrásny hák čo ťa na pár okamihov znesie zo sveta...

 No časom príde krok, ktorý je krokom k dokonalosti, keď tvoje pohyby kultivované tréningom budú úplne automatické a stanú sa tvojou prirodzenosťou. Keďže si techniky opakoval miliónkrát, nemusíš nad nimi vôbec uvažovať. V podstate roky tréningu prinesú svoje ovocie v podobe reflexov, inštinktu a intuície. Tvoj boj už viac neoperuje so škrabaním a hryzením ako na začiatku, ale disponuje paletou prepracovaných a účinných techník, ktoré sa stali jeho prirodzenosťou... Stretnúť ťa potom v takomto štádiu v tmavej uličke o pol noci, tak zahodím peňaženku a utekám.

   A tu nastáva čas pre zapojenie dychu ako tretieho dôležitého aspektu na zvládnutie lukostreľby  a nie len tej.

  Spočiatku sa ti asi bude dariť a šípy budú ako sladké ovocie, ktoré chodíš zbierať na úrodný strom menom „TERČ“. Neskôr však únava a sem-tam prítomná nesústredenosť spôsobia, že netrafíš. Možno sa začneš zaoberať technikou streľby a tvoja myseľ sa postupne zaplní myšlienkami na postoj, držanie tela, úchop luku, zamierenie, vypustenie šípu...a mnoho ďalších drobností. Tu však už nezostane miesto pre samotného „Ducha lukostreľby“ a tým je inštinkt, intuícia a správny dych! Bez nich nezaujmeš tú správnu pozíciu tela, nevycítiš prirodzenú dráhu letu šípu, nepocítiš tlak tetivy na prstoch, ktorý ti povie ako ďaleko šíp poletí, nepocítiš vietor, ktorý tvoj výstrel obdarí náhodnosťou letu, a v konečnom dôsledku nedosiahneš stav „PRECITNUTIA“.

...NEZASTAVÍŠ SVET!

„Inštinkt,  intuícia a správny dych ťa totiž nútia  do výstrelu vložiť telo, dušu a ducha a až potom sa TY samotný staneš šípom.“

Preto sa neobťažuj prílišným myslením na postupné kroky pri výstrele, nemysli príliš na techniku a zároveň ani nepodceňuj tieto dôležité prvky. Podstatné je si ich v správnej forme osvojiť, zautomatizovať a potom na ne zabudnúť...

...niekedy mám pocit, že samotný luk určí kedy šíp poletí do cieľa a kedy nie. Preto, ak ťa luk nechá čakať, buď trpezliví.

„Nezabúdaj, že jediné, čo luk môže dať šípu, je rýchlosť. Všetko ostatné si TY!“

„Uvedom si ten nesmierne plný a pritom dokonale jednoduchý pohyb a harmóniu medzi telom, dušou a duchom, na konci ktorého sa myseľ akoby samočinne vypne – ZASTAVÍ SVET, opustí telo spolu so šípom a až keď šíp akoby takmer sám od seba prevŕta terč, vráti sa duch späť, s farebným pocitom z cesty, ktorú práve prežil.“

                                                                                                                                                 Vojen