Sivá/šedá:

Táto farba značí znovuzrodenie. Je predstavou ohňa, ktorý počas procesu horenia za sebou zanecháva pre niekoho vedľajší, no pre iného dosť podstatný produkt, popol. Popol, z ktorého tak ako Fénix, zrodí sa nový, doposiaľ neokresaný život, počas ktorého jedinec hľadá samého seba. Predstavou nemluvňaťa, ktoré kričí, plače a každou chvíľou niečo objavuje dospejeme k istej ceste. Je to cesta znovuzrodenia a sebapoznania, ktorú absolvuje človek či už vedome alebo nevedome počas tohto, a nie len tohto, života.

Sivá farba, tak aj jej odtiene, je akýmsi mixom čiernej a bielej. Tak ako nič navôkol nie je iba čierne ( „zlé“) alebo iba biele ( „dobré“ ), tak ani človek (v tomto prípade novic) nie je jednotvárny. Hoc hľadá sám seba, no v každej bytosti sa nájde kúsok z oboch, len na nás však záleží či prevládne dobro a či zlo... No musíme si uvedomiť, že s dobrom a zlom v nás a navôkol zápasíme celý život.

Hnedá:

            Je farbou spätou so živlom zeme. Pevnosť, tvrdosť a stabilita zeme sa dostávajú ako telu, tak aj duchu. Tak ako sa hovorí, tu by mala dodávať človeku (v tomto prípade učňovi) pevnú pôdu pod nohami. Učí byť v každom momente tu a teraz, zachovať si tvar, avšak dovoľuje ostatným živlom ju do istej miery pretvárať, v istých prípadoch až úplne pretvoriť jej obal. Tu sa ponúka zloženie atómu. Každý atóm je zložený z jadra a obalu, kde v jadre sa nachádzajú protóny a neutróny a v obale elektróny. Obal atómu však dokáže elektróny odovzdať (na základe vonkajšieho pôsobenia) a tak ich druhý atóm môže prijať, čím úplne pretvorí svoj obal avšak jadro zostane nedotknuté, kvôli tomu, že každý si so sebou nesie kus, ktorý je nemenný, trváci, vlastný len sebe. Preto práve jadro, nesené človekom, je pre túto fázu najdôležitejšie.

Ak je niekto učňom, je veľmi dôležité, aby bol vedený tým pravým človekom, ktorý upraví jeho zlé návyky a najlepšie ako vie mu pomôže pri jeho ceste stať sa bojovníkom.

Čierna:

Vo východných krajinách je táto farba prezentovaná vodou. V tejto fáze je jadro už dostatočne pevné a na rad nastupuje úplné tvarovanie obalu. Tak ako voda prispôsobuje svoj tvar rôznym nádobám, priehlbinám, kráterom,..., tak sa bojovník prispôsobuje daným okolnostiam. Preberá na seba ladnosť vody, jej teplotu, skupenstvo a buď v podobe kvapaliny, ľadu alebo pary sa s ňou učí úplne splynúť. Voda je symbolom života, domovom rôznych živočíchov, tekutinou pocestných... Veď kto už bez nej dokáže žiť?

            V našej kultúre je čierna farba symbolom smútku, no zároveň váženosti a elegancie. Aj bojovník prechádza rôznymi útrapami, smútkom, občasnou beznádejou, no vždy musí vstať a s váženosťou a eleganciou, ktorú reprezentuje dokázať sa popasovať so všetkým a s každým, kto mu vstúpi do jeho cesty za najvyššou métou (pre každého človeka to môže byť niečo iné).

Biela:

            Táto farba predstavuje živel vzduchu/ vetra. Telo je už dávno vycibrené, svoj priestor tu má duch. Priestor pre let. Pre let bez hraníc, pre silu myšlienky... Vzduch, ten nehmatateľný element, nevidieť ho, a predsa vieme, že je tu. Vzduch sa dostane aj tam, kde slnko nezasvieti, je v každom zákutí, každej škáročke, napomáha rastlinám fotosyntetizovať, živočíchom dýchať, ohňu horieť... Bez neho by človek zomrel v kŕči na jeho nedostatok. Nie telo nás posúva vpred, ale duch a duša čo sú v ňom.

            Biela farba evokuje vznešenosť a čistotu. Je farbou farieb pretože v sebe ukrýva ich celé spektrum. Predstavme si, že každá farba je istá nadobudnutá skúsenosť. Biela farba sa dokáže rozkladať na mnoho farieb, teda mnoho skúseností, ale len celé spektrum farieb (skúseností) dokáže vytvoriť bielu, farbu farieb, MÚDROSŤ.

            Preto až prechodom cez všetky „ farby “, je človek pripravený prijať aj veci mimo „tento“ svet.

Len súbor všetkých živlov predstavuje skutočný život.

Len všetky živly dohromady tvoria svet.

Nie dnešný, nie tento svet, ale svet v zmysle život, svet svetov, dokonalý svet...

                               Vejana